Mechanizovaná brigáda nesie meno významnej vojenskej osobnosti našich moderných dejín, prvého a jediného Slováka, ktorý dosiahol hodnosť generála československej armády za prvej republiky generála Rudolfa Viesta.

Narodil sa 24. septembra 1890 v Revúcej. V novovzniknutej Československej republike od roku 1921 postupne prechádzal mnohými veliteľskými a štábnymi funkciami, ale pôsobil tiež ako vojenský diplomat. V roku 1933 bol menovaný do prvej generálskej hodnosti – brigádny generál a o päť rokov neskôr povýšený do hodnosti divízneho generála. Najvyššiu funkciu, ktorú dosiahol v predmníchovskej ČSR bola v rokoch 1937-1938, veliteľ armádneho zboru v Košiciach.

Keď začiatkom septembra 1939 vypukla druhá svetová vojna, stal sa členom Československého národného výboru v Paríži, a 17. novembra 1939  bol francúzskou vládou uznaný za oficiálneho predstaviteľa Čs. odboja v zahraničí. Divízny generál VIEST sa stal 15. januára 1940 veliteľom 1. čs divízie vo Francúzsku (o sile 10 200 mužov). Po okupácii Francúzska v júni 1940 odišiel do Anglicka, kam sa tiež podarilo prepraviť okolo 3780 príslušníkov čs. armády. Tu, v Londýne, sa pod vedením Dr. Edvarda BENEŠA pokračovalo v protifašistickom zahraničnom odboji. 9. júla 1940 sa Generál Rudolf VIEST  stal členom vytvorenej Štátnej rady v Londýne a o niekoľko dní neskôr, 21.júla 1940,  štátnym tajomníkom Ministerstva národnej obrany v čs. emigrantskej vláde. Dňa 27.októbra 1941 sa jeho doterajšia funkcia zmenila na funkciu štátneho ministra  ministerstva národnej obrany.

Prezident Slovenskej republiky mu v júli 1940 odňal hodnosť generála prvej triedy a v roku 1942 ho vojenský súd v Bratislave v jeho neprítomnosti odsúdil na trest smrti. V júni 1944 sa stal zástupcom čs. vládneho delegáta pre oslobodené územie. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa stal veliteľom 1. čs armády na Slovensku. Do Banskej Bystrice priletel s časťou príslušníkov 2. čs paradesantnej brigády v ZSSR 6. októbra 1944. V čase, keď sa stal veliteľom povstaleckej armády na Slovensku, mal už vážne zdravotné problémy. Po ústupe povstalcov do hôr bol 3. novembra 1944 spolu so svojim zástupcom generálom Jánom GOLIANOM zajatý Nemcami. Oboch po vypočúvaní  previezli do nemeckého koncentračného tábora vo Flossenburgu, kde zahynuli pravdepodobne vo februári 1945. Za mŕtveho ho v Československu úradne vyhlásili 15. novembra 1948.

Generál Rudolf VIEST, vlastenec a presvedčený antifašista, bol vždy horlivým stúpencom prezidenta BENEŠA, ktorého si veľmi vážil. Medzi oboma mužmi panovala vzájomná zhoda. Bol jedným mála Slovákov v Londýne, ku ktorému mal Dr. BENEŠ dobrý osobný vzťah, takže ho prijímal aj vo svojom súkromnom sídle. V priebehu pobytu v Londýne často vystupoval v rozhlasovom vysielaní BBC určenom pre územie Protektorátu Čiech a Moravy, ako aj pre Slovensko s prejavmi, ktoré u poslucháčov prispievalo k posilňovaniu protifašistického ducha.
Po oslobodení Československa bol v roku 1945 in memoriam povýšený do hodnosti armádneho generála a udelili mu mnohé vysoké štátne vyznamenania.